Stránka venovaná poľovníctvu a milovníkom prírody.

články

História zverníc na Slovensku

17. února 2009 v 12:55


Chov zveri vo zverniciach nemá na Slovensku takú bohatú tradíciu ako napr. v susednej Českej republike, kde je v súčasnosti takmer 200 zverníc a viaceré z nich vznikli už okolo roku 1400. Zo zverníc, ktoré v súčasnosti obhospodarujú LESY SR majú najbohatšiu históriu Topoľčianky, ale aj Teplý vrch a Betliar. V okolí Topoľčianok sa už okolo roku 1786 spomínajú dve zvernice a to na chov jelenej a diviačej zveri. V roku 1906 pristúpil Jozef August Habsburg k výstavbe "Veľkej zvernice" s chovom jelenej, diviačej a muflonej zveri na výmere 10 450 ha s dĺžkou oplotenia 89,2 km. Súbežne s tým sa zriadila aj "Malá zvernica" pre chov danielej zveri s výmerou 510 ha. Tieto dve zvernice sa zachovali s menšími úpravami až dodnes, aj keď "Veľká zvernica" sa v súčasnosti obhospodaruje už skôr ako voľný poľovný revír. Práve v r. 2006 uplynulo 100 rokov od zriadenia zverníc v Topoľčiankach.
Rovnako aj v okolí Teplého vrchu a hradu Blh boli podľa historických záznamov už v r. 1790 zriadené dve zvernice s chovom jelenej a diviačej zveri. Danielia zver bola do tejto lokality dovezená v r. 1870. Pokračovateľom týchto tradícií je súčasná zvernica LESOV SR "Teplý vrch" s výmerou 959 ha a s chovom danielej a muflonej zveri.
Svoju históriu má aj zvernica v Betliari. V okolí tunajšieho kaštieľa bola zriadená v r. 1885 zvernica s výmerou 575 ha, kde popri jelenej zveri bola dovezená danielia a muflonia zver. Na históriu tejto zvernice nadviazala súčasná zvernica "Betliar" v obvode OZ Rožňava. Obhospodarovaním a udržiavaním týchto zverníc v súčasnosti zabezpečujú LESY SR zachovávanie historických pamiatok a tradícií v slovenskom poľovníctve. Ostatné zvernice LESOV SR vznikali po roku 1960. Medzi "najnovšie" patria zvernice Rychňava (1986), Vojnice (1989) a Žuhračka (1996).

Danielia a muflónia zver vo zverniciach

Zvernice LESOV SR boli v minulosti zamerané najviac na chov danielej a muflonej zveri, čo vyplynulo z atraktivity tejto zveri v 60. až 80. rokoch 20. storočia, kedy sa daniel a muflón - ako nové druhy zveri rozširovali do viacerých oblastí Slovenska. Zameranie našich zverníc na chov danielej a muflonej zveri sa pritom zachovalo až doteraz. Obidva tieto druhy majú v zverniciach najpočetnejšie zastúpenie. NKS danielej zveri sú stanovené v 7 zverniciach LESOV SR v celkovej výške 1 305 kusov, jarné kmeňové stavy sa vykazujú na úrovni 1 420 kusov a úlovok v r. 2005 dosiahol 635 kusov danielej zveri. Podstatnú časť (takmer 40 %) z tejto početnosti tvoria zvernice "Vojnice" a "Svodín" v obvode OZ Palárikovo, ktoré boli založené práve za účelom chovu kvalitnej danielej zveri maďarského pôvodu. Populácie danielej zveri v týchto zverniciach patria aj v súčasnosti medzi najkvalitnejšie nielen v rámci LESOV SR, ale aj v rámci Slovenska. Počas existencie zverníc sa tu získalo viacero významných trofejí vrátane doteraz najsilnejšej trofeje daniela na Slovensku s hodnotou 215,80 b. CIC z r. 1982. Dobré podmienky a tradíciu v chove danielej zveri má aj zvernica "Teplý vrch", OZ Rimavská Sobota, keď najsilnejšia trofej daniela z r. 1997 dosiahla 202,1 b. CIC.
Zvernica Betliar mala doteraz NKS 550 ks danielej zveri,ktorá tu dosahovala dlhé roky len priemernú až podpriemernú kvalitu. Úlovky danielov dosahujúce zlatú medailu boli v minulosti veľmi ojedinelé. Zlepšenie starostlivosti o zver a jej životné prostredie vo zvernici sa v posledných rokoch prejavilo aj nárastom trofejovej kvality danielov a počtu zlatých trofejí (5 zlatých trofejí, najsilnejšia z r. 2005 dosiahla hodnotu 195,48 b. CIC). Po realizovanej rekonštrukcii zvernice "Betliar" sa postupne prikročí k zníženiu kmeňových stavov danielej zveri zo súčasných 550 na cieľových 150 kusov. Chov kvalitnej danielej zveri sa tu zachová aj v budúcnosti.
Po danielej zveri je muflonia zver druhým najpočetnejším druhom vo zverniciach a jej NKS sú stanovené vo všetkých zverniciach LESOV SR s výnimkou zvernice "Trnavy" v CHPO Poľana. V 9 zverniciach sú spolu NKS 929 kusov muflonej zveri, JKS 1245 ks a úlovok v r. 2005 dosiahol 464 ks. V súčasnosti najkvalitnejší chov muflonej zveri je v obvode OZ Palárikovo, kde sa každoročne lovia zlaté muflóny a najsilnejšia trofej z r. 2002 s bodovou hodnotou 239,65 b. CIC bola národným rekordom SR. V poradí druhý najkvalitnejší chov muflonej zveri je vo zvernici "Teplý vrch", OZ Rimavská Sobota, kde v r. 1994 bol ulovený muflón s hodnotou 237,0 b. CIC, čo v tom čase znamenalo najsilnejšiu trofej na Slovensku. Aj v súčasnosti sa v tejto zvernici lovia kvalitné muflóny, keďže najsilnejšia trofej z r. 2005 má hodnotu 209,1 b. CIC. Medzi kvalitné chovy s produkciou zlatých trofejí môžeme zaradiť aj zvernicu "Žuhračka", OZ Levice.
Len priemerná kvalita muflonej zveri sa dosahuje vo zverniciach "Malá zvernica" OZ Topoľčianky a "Betliar" OZ Rožňava. Podpriemerná kvalita je vo zverniciach "Biela Skala" OZ Smolenice a "Sochoň" OZ Trenčín, kde zrejme v najbližších rokoch nie je možné očakávať kvalitné (zlaté) trofeje, ak sa tu nevykonajú potrebné opatrenia v chove muflonej zveri. Špecifické postavenie má zvernica "Rychňava" OZ Žarnovica, ktorá slúži skôr ako aklimatizačná a generačná zvernica pre zvyšovanie kvality muflonej zveri vo voľnom poľovnom revíri "Drastvica". Ďalej by sme sa v našich zverniciach mali uberať jednoznačne cestou kvality a nie kvantity v chove muflonej zveri, čo znamená vo viacerých prípadoch radikálnu úpravu početných stavov a štruktúry populácie. Nie je dôvod zakladať ďalšie nové chovy muflonej zveri, prípadne rozvíjať nekvalitné chovy vo zverniciach.

Jelenia a diviačia zver vo zverniciach

Vyše 30 ročná tradícia v chove jelenej zveri je vo zvernici "Trnavy" v CHPO Poľana, ktorá má charakter generačnej zvernice s výmerou 23 ha a po vykonanej rekonštrukcii v r. 2004 bude slúžiť na produkciu kvalitného chovného materiálu pre ďalšie zvernice a revíry LESOV SR. A tak prvá zvernica, špeciálne zameraná na chov kvalitnej jelenej zveri na vyhovujúcej ploche sa začala rodiť v r. 2004 v Betliari, OZ Rožňava. Pri rekonštrukcii starej zvernice sa tu vytvorila 1 035 ha časť pre jeleniu zver, kde sa uvažuje s cieľovou početnosťou 150 kusov jelenej zveri. Na tejto ploche sa naplní vyše 30 ročný sen poľovníkov a lesníkov zaoberajúcich sa chovom jelenej zveri, a to spojenie dvoch geneticky najkvalitnejších populácii jelenej zveri na Slovensku z oblasti Poľany a Východných Karpát.
Ďalšou vhodnou zvernicou pre zavedenie chovu kvalitnej jelenej zveri je "Malá zvernica" (715 ha) v Topoľčiankach, čo by sa mohlo realizovať zámenou za nekvalitnú populáciu danielej zveri, ktorá rovnako ako aj v prípade "Bielej skaly", nenašla v lesnatom revíri s nadmorskou výškou 400 až 600 m. n. m. vhodné životné podmienky.
Chov diviačej zveri vo zverniciach predstavuje v súčasnosti veľmi zaujímavú a perspektívne sa rozvíjajúcu oblasť intenzívnych chovov Lesov SR. O lov diviačej zveri vo zverniciach pri dosahovaní početných výradov ale aj trofejovej kvality, je predovšetkým zo zahraničia veľmi slušný a narastajúci záujem. Nezanedbateľný je aj finančný efekt chovu a lovu diviačej zveri vo zverniciach. Máme už zabehnuté 3 kvalitné diviačie zvernice: "Sochoň", OZ Trenčín, "Vojnice", OZ Palárikovo a "Žuhračka", OZ Levice. Tieto kapacity však už v súčasnosti nestačia pokryť dopyt po kvalitných diviačích poľovačkách, zvlášť keď vo voľných poľovných revíroch dosahujeme často neisté a slabé výsledky. Počet a kapacity našich diviačích zverníc nie sú ani zďaleka porovnateľné so súčasnou úrovňou v Maďarsku, alebo aj v Českej republike. Z uvedeného dôvodu LESY SR pristúpili od roku 2005 k realizácii "diviačieho programu", cieľom ktorého je rozšírenie počtu diviačích zverníc a zvýšenie kapacít poplatkového lovu diviačej zveri. V rámci uvedeného programu sa v súčasnosti dokončuje diviačia zvernica "Karná" (366 ha) OZ Sobrance, ktorá okrem poplatkových poľovačiek bude mať veľký význam v podchytení kvalitného genofondu diviačej zveri na východnom Slovensku a následnej produkcii chovného materiálu pre ďalšie diviačie zvernice LESOV SR na strednom a západnom Slovensku. Rozbieha sa prevádzka dvoch menších diviačích zverníc "Potôčky" (114 ha), OZ Topoľčianky a "Peséta" (160 ha) OZ Rimavská Sobota. V štádiu projektových príprav sú ďalšie 2 zvernice a to v obvode OZ Levice a OZ Krupina. Všetky pripravované nové diviačie zvernice budú fungovať na princípe kombinácie vlastného odchovu a odchytu diviakov z voľných poľovných revírov.

Niečo z historie

8. února 2009 v 17:54
História poľovníctva na Slovensku

V rokoch panovania Štefana I. Svätého ( 1000 - 1038r.) sa stávajú dve tretiny krajiny majetkom panovníka . Vznikajú kráľovské revíri na lov zveri . Do vtedy na našom území mohol loviť zver každý . Zver sa spočiatku lovila pre vlastnú potrebu ale neskôr kvôli daniam . Od 11.stor. začína dávať panovník do vlastníctva rôznym cirkevným osobám a inštitúciám . To sa deje až do roka 1218 . Panovník si však pre seba necháva dostatok poľovnej plochy . Zakladajú sa rôzne osady , ktoré sa špecializujú napríklad na chov sokolov , psov . Všetko sa deje pre panovníka . V 13. stor. vedie poľovnícka cesta pozdĺž Hrona do Liptova . V roku 1265 a 1270 zakazuje panovník poddanému ľudu loviť jelene , diviaky a veľkú zver . Začiatkom 18. stor. verejne poľujú mešťania a aj cudzinci čo sa však nepáči feudálom . Šľachta si v r. 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčkarstve . Dekrét Karola III. nariaďoval prvý krát ochranu zveri . ( napr. ochrana bažanta , zákaz požívania plemena dogy na poľovanie , zákaz loviť zver v čase gravidity .) Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 berú pod prísnu ochranu právo poľovníctva . Pytliactvo sa považovalo za krádež . František II. sprísňuje tento zákon v roku 1802 kde určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchovu mláďat . Definitívna úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. . Od roku 1883 poľovnícke privilégiá veľkostatkárov prestávajú platiť a právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy alebo prenájom . V 19. stor. začínajú byť stavy veľkej zveri nadmerným lovom a pytliactvom zdecimované , preto veľkostatkári začínajú z budovaním zverníc . Zver sa dováža a privážajú sa aj cudzie druhy zveri ( daniel , muflón ) . Zakladajú sa tak isto aj bažantnice ( Palárikovo ) . Veľmi významný zveľaďovateľ naše ho poľovníctva je knieža Christián Hohenlohe , gróf Karol Forgách , Pállfyovci , Stummerovci , Zayovci a Habsburgovci .
Po rozpade Rakúsko- Uhorska vzniká v r. 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti . Celoslovenská poľovnícka org. LOS - Lovecký ochranný spolok vzniká v r. 1920 . Zakladateľom je MUDr. Ján Červíček . V rokoch 1926 - 34 dochádza k zhoršeniu vzťahov medzi LOS- om a ČSMJ ktorá začína pôsobiť aj na Slovensku . V rokoch 1935 - 39 začína zjednocovanie vzťahov medzi ČSMJ a LOS -om , ktoré sa v roku 1.1.1935 zjednocujú . Po rozbití ČSR a rozpade ČSMJ v r. 18.6.1939 vzniká Zväz LOS na Slovensku . Činnosť zväzu začína ochabovať z blížiacim sa frontom až prestáva fungovať úplne . Roku 1947 sa prijíma tzv. . Ďurišov zákon o poľovníctve v prospech jeho zľudovenia . Roky 1961 - 68 dochádza k likvidácii slovenskej poľovníckej org. a vytvorením Československého poľovníckeho zväzu . Po vyhlásení samostatnej republiky v r. 1968 vzniká SPZ na Slovensku a v Česku je to ČMMJ . Prvým predsedom SPZ sa stáva JUDr. Štefan Teren . V roku 1993 bol prijatý nový zákon , ktorý opäť spojil právo poľovníctva s vlastníctvom pôdy .
 
 

Reklama