Stránka venovaná poľovníctvu a milovníkom prírody.

Únor 2009

Pľúcnik lekársky

24. února 2009 v 18:52 | ado8 |  liečivé rastliny
Pľúcnik lekársky
( Pulmonaria officinalis )


Výskyt : rastie v lesoch a húštinách na zatienených a vlhkých miestach. Obľubuje vápenitú pôdu.
Kvitne : od marca do mája.
Zber : zbierame kvitnúcu vňať alebo len bieloškvrnité prízemné lístky. Sušíme pri teplote do 40 stupňov.
Úžitok : osoží pri chorobách dýchacích orgánov, pri hemoroidoch, zvonku na hojenie rán.
Použitie :
Pri kašli, zachrípnutí a bolesti v hrdle - 2 čajové lyžičky drogy zaliať 1/4 litrom vriacej vody a 10 minút nechať spariť. Piť 3 x denne jednu šálku
Upozornenie : nezamieňať s príbuznými druhmi napr. ostreň, smohla a iné, ktoré nemajú bieloškvrnité listy.



ZBER : listy : mladé-bieloškvrnité, august - september
: vňať : kvitnúcu, marec - máj

SUŠENIE
: rozložené, schne pomaly, pri teplote do 35°C
USKLADŇOVANIE : dobre uzavreté, chránime pred svetlom a vlhkom
VLASTNOSTI : mucilaginózne expektorans, antiflogistikum
VYUŽITIE : pri chorobách dýchacích orgánov (zmierňuje dráždenie pri kašli,
napomáha odhlieňovaniu)
: pri chorobách močových ústrojov a pri hemoroidoch
: zvonka : na hojenie rán a vriedkov

Žihľava dvojdomá

24. února 2009 v 18:45 | riso11 |  liečivé rastliny
Žihľava dvojdomá
(Urtica dioica)


Výskyt :rastie pri plotoch, na rumoviskách, medzi krovím.
Kvitne : od júna do septembra.
Zber : zbierame vňať alebo len listy, a to aj viac ráz do roka. Sušíme pri teplote 60 stupňov. Zbierame už prvé výhonky, listy však možno zbierať až do októbra.
Úžitok : pri chorobách dýchacích orgánov, pri katare žalúdka a čriev, podporuje tvorbu červených krviniek. Prečisťuje krv a lieči zápaly močových ciest, reumu svalov a kĺbov, poruchy látkovej premeny, ochorenia žlčníka, pečene, hemoroidy, zápchu, žalúdočné problémy i vypadávanie vlasov. Čaj slúži na prečistenie organizmu.
Použitie :
Proti vypadávaniu vlasov :100 g jemne nasekaných listov žihlavy zalejte 1/2 l vody a 1/2 l octu, varte pol hodiny. Odvarom si umývajte vlasy pred spaním.
Pri dne a reume :3 lyžičky suchej vňate zalejte 2 pohármi vriacej vody, nechjte 10 minút postáť a pite po dúškoch.

ZBER : vňať a listy: viac ráz do roka : apríl - august (používame rukavice)

SUŠENIE : tak aby sa zachovala farba, pri teplote do 60°C (schne rýchlo)
USKLADŇOVANIE : dobre uzavreté, chránime pred svetlom,vlhkom a hmyzom
VLASTNOSTI : diuretikum, hemostyptikum, antiseptikum, roborans, derivans

VYUŽITIE
: pri chorobách dýchacích orgánov
: pri chorobách močových orgánov
: pri katare žalúdka a čriev, v spojení s kolikovitými bolesťami
: pri reume, cukrovke a iných chorobách látkovej premeny
: podporuje tvorbu červených krviniek,
(čerstvé výhonky môžeme variť ako špenát)
: odvar : na opláchnutie vlasov pri lupinách a vypadávaní

Čakanka obyčajná

21. února 2009 v 9:35 | riso11 |  liečivé rastliny
Čakanka obyčajná
(Cichorium intybus)



Výskyt : rastie pri cestách, na medziach, lúkach, pasienkoch, násypoch a pod.
Kvitne : od júla do septembra.
Zber : Zbierame koreň alebo kvitnúcu vňať, prípadne len kvety. Koreň zbierame spravidla v jeseni. Sušíme prirodzeným teplom.
Úžitok : Podporuje trávenie, osoží pri chorobách pečene a žlčníka, pri nervovej únave z prepacovanosti, napomáha látkovú premenu. Koreň sa uplatňuje pri liečení cukrovky. Mladé čerstvé listy možno upotrebiť ako šalát.
Použitie :
Pri nechutenstve a pocite preplnenia : 1 čajovú lyžičku drogy z koreňa dať do 1/4 litra vody, nechať zovrieť, 2-3 minuty variť. Piť 2-3 šálky denne.




Recept

Podporný čaj - bylinkový odvar

Klíčkový šalát - zeleninové jedlo

Čaj proti jarnej únave - bylinkový odvar

Čakankový čaj - bylinkový odvar

Čakankový čaj - bylinkový odvar

Suroviny :
1 čajová lyžička drogy z koreňa
Recept :
1 čajovú lyžičku drogy z koreňa dať do 1/4 litra vody, nechať zovrieť, 2-3 minuty variť.
Užívanie :
Piť 2-3 šálky denne.
Pôsobí proti :
Pri nechutenstve a pocite preplnenia.
Možné komplikácie :


Čaj proti jarnej únave - bylinkový odvar

Suroviny :
30 listu žihlavy, 20 vňati ľubovníka, 20g vňati rebríčka, 20 g koreňa čakanky, 10 g listov rozmarínu alebo šalvie.
Recept :
2 lyžičky zmesi prelejeme pohárom vriacej vody, necháme 15 minút ustáliť a precedíme.
Užívanie :
Pijeme na lačno 3 x denne.
Pôsobí proti :
Možné komplikácie :

Klíčkový šalát - zeleninové jedlo

Suroviny :
Recept :
1 PL pšeničných klíčkov, 1 PL šošovicových klíčkov, 1 PL varených klíčkov mungo, 1 KL lucernových klíčkov, 1 KL žeruchy, 2 rajčiny, 2 farebné papriky, 1 hlávkový šalát, 1 čakanka, olivový olej, citrónová šťava Všetko najemno nakrájajte a premiešajte s olejom a citrónovou šťavou.
Užívanie :
Pôsobí proti :
Možné komplikácie :

Podporný čaj - bylinkový odvar

Suroviny :
50 g semena pestreca mariánskeho, 40 g vňate zemežlče, po 30 g vňate repíka a koreňa lastovičníka, po 20 g koreňa púpavy, čakanky a vňate ľubovníka.
Recept :
Byliny zmiešame do zmesi, ale bez semena pestreca mariánskeho. Ten pridávame nadrobno potlčený zvlášť po kávovej lyžičke na jednu dávku. Dve polievkové lyžice bylinnej zmesi zalejeme 3/4 litrom vriacej vody a necháme lúhovať prikryté asi 20 minút.
Užívanie :
Precedené pijeme trikrát denne 20 minút pred jedlom.
Pôsobí proti :
Pri alergických prejavoch treba posilniť aj látkovú výmenu.


Borievka obyčajná

21. února 2009 v 9:22 | riso11 |  liečivé rastliny
Borievka obyčajná
(Juniperus communis)


Výskyt : rastie na suchých stráňach, piesočnatých a skalnatých miestach.
Kvitne : od apríla do mája.
Pestovanie : darí sa jej všade, kde je teplo a sucho.
Zber : Zbierame drevo, plody a vršky. Drevo sa zbiera bez kôry zo silnejších kmeňov a konárov a reže sa na polienka. Plody zbierame v jeseni len úplne zrelé a zdravé. Vršky zbierame od mája do septembra.
Úžitok : napomáha látkovej premene. Osoží pri nadúvaní, dezinfekcii tráviaceho traktu a pri vodnatielke. Má dezinfekčný a močopudný účinok na močové cesty pri piesku a kameňoch v obličkách a zápaloch obličiek.
Požitie :
Odvar :jednu až dve polievkové lyžice plodov zalejeme 400 ml vody. Varíme 3 minúty a necháme luhovať 30 minút. Precedený odvar užívame trikrát denne 80-120 ml 15 minút pred jedlom. Jeden cyklus liečenia trvá 20 dní. Liečenie sa uskutočňuje pod lekárskou kontrolou.


borievky - plody, dozrievajú až v druhom roku
Juniperus communis rastie veľmi pomaly - tento ker môže mať i 100 rokov!

Tymián

20. února 2009 v 21:04 | riso11 |  liečivé rastliny

Tymián

Thymus vulgaris

Hluchavkovité (Lamiaceae), veľmi medonosný, okrasný


Ginko dvojlaločné

20. února 2009 v 21:02 | riso11 |  liečivé rastliny

Ginko dvojlaločné

Ginkgo biloba

Ginkovité (Ginkgoaceae)
stimuluje mozog, zlepšuje pamäť, silný proti migrénam

Dub letný

19. února 2009 v 17:17 | ado8 |  stromy
Dub letný ( lat. Quercus robur ) je mohutný listnatý strom z čeľade bukovité. Prirodzene sa vyskytuje v Európe, v Malej Ázii, na Kaukaze, a v niektorých častiach severnej Afriky. Jeho koruna je mohutná a nepravidelne rozložená, pretiahnutá nahor. Kôra je tmavosivá, hrubo rozpukaná.
Listy sú vajcovité, okraje listov sú vlnkovito-laločnaté.
Kvitne v apríli a máji. Kvety sú jednopohlavné, samčie kvetenstvo má charakter jahniad na tohoročných vetvičkách, samičie jahňady rastú na letorastoch.
Plodom je žaľuď.
Rastie od nížin až po podhorské oblasti, kde môže vytvárať dubové lesy- dúbravy. Často rastie aj ako osamelý strom.
Liečiteľstvo
Kôra duba sa používa k liečeniu rôznych kožných onemocnení a vyrážok, častejšie sa však požíva kôra s duba zimného, ktorá má byť účinnejšia. Najúčinnejšia je však kôra z mladých stromov, rozpukaná kôra starých stromov je považovaná za bezcennú, rovnako ako aj kôra, ktorá je dlho skladovaná.
Drevo
Poskytuje veľmi tvrdé a ťažké drevo,ktoré je vysoko cenené a má široké uplatnenie v stavebníctve. Najlepšie je vo vodnom stavebníctve, pretože namočením vo vode sa jeho kladné vlastnosti ešte zlepšujú.




Rozmarín lekársky

19. února 2009 v 10:33 | riso11 |  liečivé rastliny

Rozmarín lekársky

Rosmarinus officinalis

Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosný, okrasný
obľúbená bylinka našich starých mám


Ľubovník bodkovaný

19. února 2009 v 10:06 | riso11 |  liečivé rastliny

Ľubovník bodkovaný


Hypericum perforatum

(Hypericaceae)
výborné bylinné antidepresívum

Ľudové názvy: svätojánska bylina, svätojánska tráva, bylina sv. Jána, trezalka, zvonček svätojánský

Medovka lekárska

19. února 2009 v 9:56 | riso11 |  liečivé rastliny

Medovka lekárska

Melissa officinalis

Hluchavkovité (Lamiaceae), medonosná, okrasná
posilní telo a povzbudí myseľ

Ľudové názvy: lemonka, marulka, madlinka, matka, melisa, včelanka

Mäta prieporná

18. února 2009 v 18:04 | riso11 |  liečivé rastliny

Mäta prieporná


Mentha piperita

ZBER : listy(vňať) :keď začína kvitnúť (viac krát do roka)
!pozor na hrdzu na listoch!
SUŠENIE : oddelene, pri teplote do 35°C
USKLADŇOVANIE : dobre uzavreté, chránime pred svetlom a vlhkom
VLASTNOSTI : karminatívum, stomachikum - cholagógum, antiseptikum
: chuťové a vôňové korigens, aromatikum
VYUŽITIE : vnútorne : súčasť aromatickej, vetrovej, žalúdkovej,... čajoviny
: zvonku : do kloktadiel, na vdychovanie(inhaláciu)
: čerstvý list ako náplast na čelo pri bolení hlavy


Materiná dúška

18. února 2009 v 17:19 | riso11 |  liečivé rastliny

MATERINÁ DÚŠKA,
MATERINA DÚŠKA OBYČAJNÁ(TYMIÁN)
Thymus serpyllum,Thymus serpyllum vulgaris
ZBER : kvitnúca vňať : máj - august (dvakrát do roka)
SUŠENIE : pri teplote do 35°C, schne rýchlo
USKLADŇOVANIE : dobre uzavreté, chránime pred svetlom a vlhkom
VLASTNOSTI : aromatikum, expektorans, adstringens, mierne antiseptikum
VYUŽITIE : pri chorobách dýchacích ústrojov
: pri poruchách trávenia (nadúvanie, hnačka)
: pri zápaloch močových ciest
: zvonku : ako kloktadlo (antiseptikum, zápach úst)
: do kúpeľa pre deti a pre nervove vyčerpané a lámkou trpiace osoby

P O P I S :
Je to súborné pomenovanie viacerých naších druhov a odrôd. Sú to trváce byliny až polokry vysoké do 30 cm. Byle sú obyčajne poliehavé a zakoreňujúce, priame, rozkonárené, listy zvyčajne vajcovité a celistvookrajové. Byle sú zakončené fialovočervenými i bielymi kvetmi zoskúpenými do hlávkovitých papraslenov. Plody sú tvrdky.
Druhy rastú vo veľmi rozdielnych prostrediach, na stepiach, skalách, okrajoch lesov, na lúkach i výslnných krovinatých stráňach od nížin po horský stupeň.
Farmaceuticky sa môže použiť ktorákoľvek dúška materina z množstva príjemne voňajúcich taxónov. Hegi ich uvádza 21. Ich systematika je pre nebotanika ťažká a v mnohých prípadoch dá prácu aj odborníkovi (časté sú krížence).
Hoci vňať rastliny ako droga je skoro taká hodnotná ako tymianová (herba thymi), predsa sa do nej nesmie primiešavať, klasifikuje sa to ako falšovanie.
Dúška materina je všeobecne známa, nezamieňa sa a pre hojný výskyt sa ani nefalšuje.
Z B E R A N Á Č A S Ť :
Vňať dúšky materinej - Herba serpylli
Zbiera sa na začiatku kvitnutia, najlepšie v júni, medzi 12 a 14 hodinou. Podľa možnosti pri zbere vyraďujeme zdrevnatelé časti. Zber sa robí krátko pred úplným rozkvitnutím alebo počas kvitnutia (júl - september). Olistené bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú alebo kosia, odstránia sa drevnaté časti a prímesi tráv a materiál sa suší v tenkých vrstvách na tienistých a vetraných miestach (umelým teplom do teploty 30 až 35 stupňov C). Pomer zosušenia je asi 4(5):1. Pri dosúšaní rastlinu neobraciame, lebo by z nej opadli kvety a listy.
O B S A H O V É L Á T K Y :
Dúška materina obsahuje 0,15-1% silice (najmä p-cymol, tymol, karvakrol, linalol, borneol, terpineol, alfa a beta pinén a i.), do 7,5% trieslovín, saponíny, horčinu serpylín, flavóny (luteolín, apigenín) a minerálne látky a kyslý saponín. Podľa lokality výskytu a existencie mnohých taxónov sú v zložení silice veľké kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely. Niektorí autori (napr. Hegnauer) preto pripúšťajú ako materskú rastlinu iba druh Th. pulegioides L. - d.vajcovitú, ktorej silica má vysoký obsah silne dezinfekčne účinných fenolov (až 50%). Doposiaľ sú známe zhruba tri tzv. chemické rasy dúšky materinej: tymolová, karvakrolová a citralová (tieto zložky prevládajú v ich silici).
Ú Č I N N O S Ť :
Vďaka fenolovým látkam, predovšetkým tymolu a jeho izoméru karvakrolu má rastlina antiseptické a protibakteriálne účinky, ktoré sa využívajú pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a faryngu prostredníctvom výplachov a kloktania. V podobe obkladov alebo kúpeľov sa využíva pri zápalových a hnisavých procesoch kože či pri nehojacich sa defektoch kože (napr. ulcus cruris, dekubity a pod.).
Droga sa indikuje aj pri dysmikrobiálnych poruchách trávenia s meteorizmom a kolikami, ktoré vznikli nedostatočným vylučovaním žalúdočnej šťavy. Terapeutickú účinnosť tu zabezpečuje spazmolytický účinok silice, ako aj stimulácia vylučovania žalúdočnej šťavy a tráviacich enzýmov. Súčasné zvýšenie chuti do jedenia doplňuje celkové pôsobenie drogy na tráviaci trakt.
Zápary z drogy pôsobením silice zlepšujú sekréciu a mierne dezinfikujú dýchacie cesty. Spazmolytický účinok drogy uvoľňuje zvýšené napätie hladkého svalstva priedušiek a napomáha expektoráciu, čo sa terapeuticky využíva pri zápaloch priedušnice a priedušiek (najmä pri spastických bronchitídach).
Na celkové povzbudenie sa osvedčujú kúpele z drogy, a to predovšetkým v pediatrickej a geriatrickej praxi.
Karvakrol a ostatné zložky silice sa používali najmä v stomatológii pri pulpitídach a iných zápalových ochoreniach zubov alebo ústnej dutiny.
P O U Ž I T I E :
VŇAŤ:

ZÁPAR: Na prípravu sa používa priemerná jednotlivá dávka 2 g (PhHelv VI), ale v praxi sa často ordinujú aj vyššie dávky, napríklad 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 2-3 krát denne. Iný predpis má Infusum Herbae serpylli (1 lyžica drogy na 1 a 1/2 pohára vriacej vody; zápar sa nechá zakrytý postáť 20-30 minút a potom sa precedí), ktorý sa užíva po 1/3 pohára 2-4 krát denne. Na vyplachovanie, kloktanie a obklady sa používa koncentrovanejší zápar (2 a 1/2 lyžice drogy sa zaleje 2 pohármi vriacej vody; zakrytý zápar sa nechá zovrieť a potom 15 minút postáť), ktorý sa pred aplikáciou precedí. Na kúpele sa používa buď odvar, alebo výhodnejší zápar (200 g drogy na 3 litre vody; po precedení sa vleje do kúpeľa s teplotou 37-38řC). Trvanie kúpeľa sa určuje podľa celkového zdravotného stavu pacienta, a to v rozmedzí 10-20 minút.
TINKTÚRA: (Tinctura serpylli) Má široko pôsobiace antimikrobiálne pôsobenie, ako na baktérie grampozitívne, napríklad streptokoky a stafylokoky, tak aj na baktérie gramnegatívne, napríklad salmonelly. Podáva sa tinktúra spolu s liečebnýnm klyzmatom. Na dezinfekciu močových ciest podávame tinktúru v zmesi s vresom a stavikrvom vtáčim.
ĎALŠIE SPÔSOBY POUŽITIA: V kozmetike sa používa ako prísada do zubných pást, ústnych vôd a mydiel.
MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI:
Droga je vhodná pre samostatné užívanie, ale často sa kombinuje v rozličných čajových zmeisach. Rastlina sa pridáva do rozličných expektoračných, stomachických, spazmolytických, antiseptických a iných čajových zmesí.
ŠPECIALITY:
Zaujímavý je postup pre udržanie pevných pŕs: Jedno alebo dve jablká, podľa veľkosti pŕs, jemne nastrúhame, prsia obložíme a necháme 15 až 20 minút pôsobiť, potom jablká zotrieme a na prsia opakovaným miernym poklepaním nanášame zápar z dúšky materinej. Zápar pripravíme tak, že dve polievkové lyžice drogy nasypeme do studenej vody, privedieme k varu a ihneď odstavíme, necháme prikryté 10 minút vyluhovať a precedíme. Nanášame ho vlažný alebo studený a neutierame ho.
Pri pálení chodidiel po dlhom pochode alebo behu kúpeme nohy 10 minút v teplom zápare z dúšky materinej. Hrsť drogy dáme do 1 litru studenej vody, zvaríme a necháme 10 minút vyluhovať a precedíme. Pridávame do kúpeľa.
Vlasovú vodu vyrobíme podľa tohto návodu: Osminu kilogramu nadrolenej dúšky materinej dáme do 0,5 l octu, krátko povaríme a necháme vychladnúť. Potom pridáme 0,25 l rumu a necháme 5 až 7 dní vo fľaši macerovať. Zlejeme, rastlinu vylisujeme a dobre prefiltrujeme. Vklasovou vodou pravidelne pokožku jemne masírujeme.
Na ťažkosti s prostatou je výborná čajová zmes: 2 čajové lyžičky vresu, 1 čajová lyžička rozdrveného anízu a 5 vetvičiek dúšky materinej prelejeme veľkým pohárom vriacej vody, necháme 10 minút prikryté vyluhovať a precedíme. Pijeme šálku vždy ráno a večer.
Na pásový opar používame tento zápar: Po jednej čajovej lyžičke saturejky a dúšky materinej prelejeme šálkou vriacej vody, necháme 10 minút prikryté vyluhovať a precedíme. pijeme 3 šálky denne, medzi jedlami.
POUŽITIE V HOMEOPATII:
Homeopaticky sa spracováva kvitnúca vňať. Trhá sa najlepšie na začiatku kvitnutia odpoludnia medzi 13 a 14 hodinou. Spracováva sa podľa §3 liehom 90% a ďalej sa riedi liehom 30% na potenciu D4. Všeobecne sa používa v potencii D4 pri dávkovaní 3 krát denne 10 kvapiek, pred jedlom.
Aplikuje sa hlavne na rôzne nervové ťažkosti - pre tento účel sa môže pridávať do zmesí a kúpeľov, čiastočných i celých, ale tiež na dezinfekciu, pri žltačke, pri ťažkostiach s prostatou a pod.

T O X I C I T A :
Droga je pri užívaní v terapeutických dávkach neškodná, a preto vhodná aj pre detskú terapeutickú prax. Izolovaná silica je vo vyšších dávkach toxická. Pri perorálnom užívaní dráždi silica parenchým obličiek. Predávkovanie a dlhodobé používanie môže privolať otravu doprevádzanú omámením a podráždením slizníc. Veľmi dlhé podávanuie otupuje vnímavosť organizmu a ďalšie použitie može mať slabší účinok.






Muflón lesný (Ovis musimon)

18. února 2009 v 11:27 | riso11 |  lesná zver
Muflóny žili kedysi v hornatých skalnatých pohoriach okolo Stredozemného mora. Dnes sa vyskytujú už len na Sardínii a Korzike. Na Slovensko sa začali dovážať v druhej polovici 19. storočia a veľmi dobre sa zaklimatizovali v Malých Karpatoch, v Tribečskom pohorí, Vtáčniku a Považskom Inovci. Stavy muflónov sa v súčasnosti odhadujú na 9 700 jedincov.
Muflón dosahuje dĺžku 110 až 130 cm, výšku v kohútiku 70 až 90 cm a hmotnosť 35 až 55 kg. Muflónice sú menšie a dosahujú najviac 30 kg. Letná srsť muflóna je krátka, hrdzavohnedá, biele osrstenie je na bruchu, vnútornej strane a spodku nôh, okolo papule, vovnútri uší a okolo krátkeho chvosta na sedle. Sedlo v lete býva nenápadné, môže chýbať, v zime býva však výrazné. Muflónice sú v lete okrovohnedé bez sedla. Zimná srsť je hustá a tmavšia s hrivou od krkom, takže na tele muflóna vynikajú biele partie.
Muflón má mohutné špirálovite stočené rohy. Mladému muflónikovi u po 2. mesiaci začínajú narastať rožky a ročný ich má dlhé 25 až 35 cm. Spočiatku sú ploché, v ďalších rokoch sú už trojhrané a priečne vrúbkované. Dvojročné muflóny majú už tuľajky dlhé 50 až 60 cm. V ďalších rokoch sa ročné prírastky tuľajok skracujú a starý muflón ich má dlhé až 88 cm bohato vrúbkované; mávajú 60 až 80 vrúbkov. Okrem vrúbkov sú na nich ročné prírastky oddelené hlbšími priečnymi ryhami. Vznikajú vždy po ukončení ročného prírastku v zime. Podľa počtu takýchto rýh sa určuje vek muflóna. Sfarbenie rohov býva tmavohnedé a lesklé. Rast sa zvyčajne končí v 10. roku. Muflónice sú bezrohé, len zriedka im môžu vyrásť krátke kýptikové rôžky.
Muflónej zveri najlepšie vyhovujú suché zmiešané lesy so skalnatou pôdou do nadmorskej výšky 1 000 m. Vyhýba sa nížinným leso, vlhkým terénom a oblastiam s vysokým snehom. Jej silné ratice, ktoré dopredu kónicky zužujú, umožňujú bezpečný pohyb v skalnom teréne. Na mäkkých lesných pôdach sa nedostatočne obrusujú ratice, a keď sú dlhé, sťažujú zveri chôdzu. Muflóny žijú v čriedach, v lete v menších, v zime vo väčších - až 50 jedincov. Iba staršie muflóny sa zvyknú združovať a žijú v oddelených skupinkách po 2 až 5 jedincov. Len v ruji sa pridávajú k čriedam ostatnej muflónej zveri, kde žijú až do jari. Čriedu vedie staršia vodiaca muflónica, barany idú vždy na konci čriedy. Muflónia zvar má výborný zrak i čuch, je veľmi plachá a ostražitá, obratne skáče a rýchlo behá. V teréne sa črieda pohybuje dosť hlučne a v nebezpečenstve sa muflóny ozývajú varovným hvizdom podobným kýchnutiu. Vtedy sa črieda dýva na útek, po prebehnutí krátkej vzdialenosti zastavuje a znova vetrí. Ak zistí, že je pokoj, pasie sa ďalej, inak pokračuje v úteku. Z často vyrušovaných miest sa odsťahuje. Pritom sa dobre znáša s ostatnou raticovou zverou.
Muflónia zver nie je náročná na potravu. Spása trávy, rôzne byliny, najmä mladé letorasty, ale aj plody stromov a kríkov, v zime machy a lišajníky. V tichých lokalitách pasie sa i celý deň. V zimnom období sa sústrďuje na južných slnečných svahoch. Do otvorených polí nevychádza na pašu.
Ruja muflónov sa začína v novembri a trvá až do decembra. V chladnom počasí sa začína skôr, v teplešom neskoršie. Staré barany sa snažia ovládnuť čriedu muflónic, pričom dochádza i k tvrdým súbojom. Bojujú tak, že zo vzdialenosti asi 20 m narážajú do seba rohmi a snažia sa jeden duhého odtlačiť od čriedy. Takéto nárazy rohov počuť dosť ďaleko. Boj sa skončí, keď slabší, úplne vysilený muflón opustí čriedu. Muflóny sa zúčastňujú na ruji až v treťom roku, a tak staré muflóny ešte strpia vo svojej čriede aj dvojročné muflóny. Tie často medzi sebou navzájom bojujú. Starý muflón zostáva pri svojej čriede až do konca zimy.
Na jar, pred kladením mláďat, sa čriedy rozpadajú, muflónice si vyhľadávajú hustejšie mladiny, kde asi po 5 mesiacoch gravidity, teda v apríli alebo začiatkom mája, rodia jedno, zriedka dve mladé. Hneď po narodení sa stavajú na nohy a zvyčajne už po 2 hodinách nasledujú muflónicu. Matka sa o mladé dobre stará a odvážne ich bráni v nebezpečenstve. Keď sú mladé už trocha väčšie, zvyčajne v júni, dávajú sa muflónice zase do čried. Mláďatá sicajú matku asi 6 mesiacov a ona ich zvoláva hlasným bečaním. Pri matke ostávajú až do jari a pohlavne dospievajú ako jedenapolročné.
Najväčšími nepriateľmi muflónov sú vlky, rysy, líšky a v zime najmä túlavé psy. Muflónia zver v zime ťažko znáša silné mrazy a vysoký sneh, vtedy je odkázaná na intenzívne prikrmovanie.





História zverníc na Slovensku

17. února 2009 v 12:55 články


Chov zveri vo zverniciach nemá na Slovensku takú bohatú tradíciu ako napr. v susednej Českej republike, kde je v súčasnosti takmer 200 zverníc a viaceré z nich vznikli už okolo roku 1400. Zo zverníc, ktoré v súčasnosti obhospodarujú LESY SR majú najbohatšiu históriu Topoľčianky, ale aj Teplý vrch a Betliar. V okolí Topoľčianok sa už okolo roku 1786 spomínajú dve zvernice a to na chov jelenej a diviačej zveri. V roku 1906 pristúpil Jozef August Habsburg k výstavbe "Veľkej zvernice" s chovom jelenej, diviačej a muflonej zveri na výmere 10 450 ha s dĺžkou oplotenia 89,2 km. Súbežne s tým sa zriadila aj "Malá zvernica" pre chov danielej zveri s výmerou 510 ha. Tieto dve zvernice sa zachovali s menšími úpravami až dodnes, aj keď "Veľká zvernica" sa v súčasnosti obhospodaruje už skôr ako voľný poľovný revír. Práve v r. 2006 uplynulo 100 rokov od zriadenia zverníc v Topoľčiankach.
Rovnako aj v okolí Teplého vrchu a hradu Blh boli podľa historických záznamov už v r. 1790 zriadené dve zvernice s chovom jelenej a diviačej zveri. Danielia zver bola do tejto lokality dovezená v r. 1870. Pokračovateľom týchto tradícií je súčasná zvernica LESOV SR "Teplý vrch" s výmerou 959 ha a s chovom danielej a muflonej zveri.
Svoju históriu má aj zvernica v Betliari. V okolí tunajšieho kaštieľa bola zriadená v r. 1885 zvernica s výmerou 575 ha, kde popri jelenej zveri bola dovezená danielia a muflonia zver. Na históriu tejto zvernice nadviazala súčasná zvernica "Betliar" v obvode OZ Rožňava. Obhospodarovaním a udržiavaním týchto zverníc v súčasnosti zabezpečujú LESY SR zachovávanie historických pamiatok a tradícií v slovenskom poľovníctve. Ostatné zvernice LESOV SR vznikali po roku 1960. Medzi "najnovšie" patria zvernice Rychňava (1986), Vojnice (1989) a Žuhračka (1996).

Danielia a muflónia zver vo zverniciach

Zvernice LESOV SR boli v minulosti zamerané najviac na chov danielej a muflonej zveri, čo vyplynulo z atraktivity tejto zveri v 60. až 80. rokoch 20. storočia, kedy sa daniel a muflón - ako nové druhy zveri rozširovali do viacerých oblastí Slovenska. Zameranie našich zverníc na chov danielej a muflonej zveri sa pritom zachovalo až doteraz. Obidva tieto druhy majú v zverniciach najpočetnejšie zastúpenie. NKS danielej zveri sú stanovené v 7 zverniciach LESOV SR v celkovej výške 1 305 kusov, jarné kmeňové stavy sa vykazujú na úrovni 1 420 kusov a úlovok v r. 2005 dosiahol 635 kusov danielej zveri. Podstatnú časť (takmer 40 %) z tejto početnosti tvoria zvernice "Vojnice" a "Svodín" v obvode OZ Palárikovo, ktoré boli založené práve za účelom chovu kvalitnej danielej zveri maďarského pôvodu. Populácie danielej zveri v týchto zverniciach patria aj v súčasnosti medzi najkvalitnejšie nielen v rámci LESOV SR, ale aj v rámci Slovenska. Počas existencie zverníc sa tu získalo viacero významných trofejí vrátane doteraz najsilnejšej trofeje daniela na Slovensku s hodnotou 215,80 b. CIC z r. 1982. Dobré podmienky a tradíciu v chove danielej zveri má aj zvernica "Teplý vrch", OZ Rimavská Sobota, keď najsilnejšia trofej daniela z r. 1997 dosiahla 202,1 b. CIC.
Zvernica Betliar mala doteraz NKS 550 ks danielej zveri,ktorá tu dosahovala dlhé roky len priemernú až podpriemernú kvalitu. Úlovky danielov dosahujúce zlatú medailu boli v minulosti veľmi ojedinelé. Zlepšenie starostlivosti o zver a jej životné prostredie vo zvernici sa v posledných rokoch prejavilo aj nárastom trofejovej kvality danielov a počtu zlatých trofejí (5 zlatých trofejí, najsilnejšia z r. 2005 dosiahla hodnotu 195,48 b. CIC). Po realizovanej rekonštrukcii zvernice "Betliar" sa postupne prikročí k zníženiu kmeňových stavov danielej zveri zo súčasných 550 na cieľových 150 kusov. Chov kvalitnej danielej zveri sa tu zachová aj v budúcnosti.
Po danielej zveri je muflonia zver druhým najpočetnejším druhom vo zverniciach a jej NKS sú stanovené vo všetkých zverniciach LESOV SR s výnimkou zvernice "Trnavy" v CHPO Poľana. V 9 zverniciach sú spolu NKS 929 kusov muflonej zveri, JKS 1245 ks a úlovok v r. 2005 dosiahol 464 ks. V súčasnosti najkvalitnejší chov muflonej zveri je v obvode OZ Palárikovo, kde sa každoročne lovia zlaté muflóny a najsilnejšia trofej z r. 2002 s bodovou hodnotou 239,65 b. CIC bola národným rekordom SR. V poradí druhý najkvalitnejší chov muflonej zveri je vo zvernici "Teplý vrch", OZ Rimavská Sobota, kde v r. 1994 bol ulovený muflón s hodnotou 237,0 b. CIC, čo v tom čase znamenalo najsilnejšiu trofej na Slovensku. Aj v súčasnosti sa v tejto zvernici lovia kvalitné muflóny, keďže najsilnejšia trofej z r. 2005 má hodnotu 209,1 b. CIC. Medzi kvalitné chovy s produkciou zlatých trofejí môžeme zaradiť aj zvernicu "Žuhračka", OZ Levice.
Len priemerná kvalita muflonej zveri sa dosahuje vo zverniciach "Malá zvernica" OZ Topoľčianky a "Betliar" OZ Rožňava. Podpriemerná kvalita je vo zverniciach "Biela Skala" OZ Smolenice a "Sochoň" OZ Trenčín, kde zrejme v najbližších rokoch nie je možné očakávať kvalitné (zlaté) trofeje, ak sa tu nevykonajú potrebné opatrenia v chove muflonej zveri. Špecifické postavenie má zvernica "Rychňava" OZ Žarnovica, ktorá slúži skôr ako aklimatizačná a generačná zvernica pre zvyšovanie kvality muflonej zveri vo voľnom poľovnom revíri "Drastvica". Ďalej by sme sa v našich zverniciach mali uberať jednoznačne cestou kvality a nie kvantity v chove muflonej zveri, čo znamená vo viacerých prípadoch radikálnu úpravu početných stavov a štruktúry populácie. Nie je dôvod zakladať ďalšie nové chovy muflonej zveri, prípadne rozvíjať nekvalitné chovy vo zverniciach.

Jelenia a diviačia zver vo zverniciach

Vyše 30 ročná tradícia v chove jelenej zveri je vo zvernici "Trnavy" v CHPO Poľana, ktorá má charakter generačnej zvernice s výmerou 23 ha a po vykonanej rekonštrukcii v r. 2004 bude slúžiť na produkciu kvalitného chovného materiálu pre ďalšie zvernice a revíry LESOV SR. A tak prvá zvernica, špeciálne zameraná na chov kvalitnej jelenej zveri na vyhovujúcej ploche sa začala rodiť v r. 2004 v Betliari, OZ Rožňava. Pri rekonštrukcii starej zvernice sa tu vytvorila 1 035 ha časť pre jeleniu zver, kde sa uvažuje s cieľovou početnosťou 150 kusov jelenej zveri. Na tejto ploche sa naplní vyše 30 ročný sen poľovníkov a lesníkov zaoberajúcich sa chovom jelenej zveri, a to spojenie dvoch geneticky najkvalitnejších populácii jelenej zveri na Slovensku z oblasti Poľany a Východných Karpát.
Ďalšou vhodnou zvernicou pre zavedenie chovu kvalitnej jelenej zveri je "Malá zvernica" (715 ha) v Topoľčiankach, čo by sa mohlo realizovať zámenou za nekvalitnú populáciu danielej zveri, ktorá rovnako ako aj v prípade "Bielej skaly", nenašla v lesnatom revíri s nadmorskou výškou 400 až 600 m. n. m. vhodné životné podmienky.
Chov diviačej zveri vo zverniciach predstavuje v súčasnosti veľmi zaujímavú a perspektívne sa rozvíjajúcu oblasť intenzívnych chovov Lesov SR. O lov diviačej zveri vo zverniciach pri dosahovaní početných výradov ale aj trofejovej kvality, je predovšetkým zo zahraničia veľmi slušný a narastajúci záujem. Nezanedbateľný je aj finančný efekt chovu a lovu diviačej zveri vo zverniciach. Máme už zabehnuté 3 kvalitné diviačie zvernice: "Sochoň", OZ Trenčín, "Vojnice", OZ Palárikovo a "Žuhračka", OZ Levice. Tieto kapacity však už v súčasnosti nestačia pokryť dopyt po kvalitných diviačích poľovačkách, zvlášť keď vo voľných poľovných revíroch dosahujeme často neisté a slabé výsledky. Počet a kapacity našich diviačích zverníc nie sú ani zďaleka porovnateľné so súčasnou úrovňou v Maďarsku, alebo aj v Českej republike. Z uvedeného dôvodu LESY SR pristúpili od roku 2005 k realizácii "diviačieho programu", cieľom ktorého je rozšírenie počtu diviačích zverníc a zvýšenie kapacít poplatkového lovu diviačej zveri. V rámci uvedeného programu sa v súčasnosti dokončuje diviačia zvernica "Karná" (366 ha) OZ Sobrance, ktorá okrem poplatkových poľovačiek bude mať veľký význam v podchytení kvalitného genofondu diviačej zveri na východnom Slovensku a následnej produkcii chovného materiálu pre ďalšie diviačie zvernice LESOV SR na strednom a západnom Slovensku. Rozbieha sa prevádzka dvoch menších diviačích zverníc "Potôčky" (114 ha), OZ Topoľčianky a "Peséta" (160 ha) OZ Rimavská Sobota. V štádiu projektových príprav sú ďalšie 2 zvernice a to v obvode OZ Levice a OZ Krupina. Všetky pripravované nové diviačie zvernice budú fungovať na princípe kombinácie vlastného odchovu a odchytu diviakov z voľných poľovných revírov.

Slovenský kopov

17. února 2009 v 12:53 diskusia
Ľudia kamaráti kto má skúsenosti s týmto plemenom?

Rozvoj poľovníckej kynológie na Slovensku.

17. února 2009 v 12:51 poľovnícke psy


Po vzniku prvej Československej republiky nemožno hovoriť vôbec o organizovanej kynológii na Slovensku napriek tomu, že sa na poľovačkách psy používali. Boli to však psy bez preukazov pôvodu a mnohé mali pochybný pôvod. Bol to logický dôsledok situácie v poľovníctve vôbec, ktoré postrádalo akýkoľvek organizačný základ. V Čechách v tom čase existoval Československý lovecký a kynologický říšský sväz a aj kynológia tu mala už primeranú úroveň.
Po roku 1918 začali prichádzať na Slovensko mnohí Česi, ktorí spoločne so Slovákmi, zaujímajúcimi sa o poľovníctvo, sa usilovali zmeniť dovtedajšiu situáciu. Keď v roku 1920 vznikol na Slovensku LOS, najskôr musel prekonať najrôznejšie ťažkosti, preto neprejavil žiadny záujem o organizovanie kynológie a zrejme preto o nej nebola zmienka ani v jeho stanovách. Postupne sa však začala situácia v používaní loveckých psov zlepšovať aj na Slovensku, pretože mnohí českí poľovníci, ktorí na Slovensko prišli, boli aj chovateľmi čistokrvných poľovných psov. Išlo predovšetkým o stavače, ktoré sa stali základom chovov u nás, i keď ešte ich chovatelia neboli organizovaní v nijakom klube.
V roku 1923 sa v Brne založila Československá myslivecká jednota, ktorej stanovy obsahovali už aj starostlivosť o kynológiu: chov poľovných psov a usporadúvanie výstav a skúšok. Keďže jednými z prvých slovenských pobočiek LOS boli pobočky v Novom Meste n/Váhom, Trenčianskych Tepliciach a v Nových Zámkoch, práve tu sa začala venovať pozornosť aj rozvoju poľovníckej kynológie.
Hodno spomenúť aspoň niektorých jednotlivcov, ktorí položili základy poľovníckej kynológie u nás. Bol to predovšetkým prof. Jaroslav Svoboda, pôsobiaci už roku 1919 na gymnáziu v Trenčíne a neskoršie v Bratislave. Ďalej to bol prednosta stanice v Nových Zámkoch Josef KadIec, ktorý nám odovzdal svoje bohaté skúsenosti. Jeho odchovanci, ako bol Jozef Tobiáš v Leviciach, Jozef Valenta v Nových Zámkoch, Václav Podhora v Bratislave a ďalší, sa pričinili o organizovanie kynológie, o usporadúvanie skúšok a prehliadok. Boli aj praktickými chovateľmi a cvičiteľmi. Z domácich kynológov sa o propagáciu čistokrvných psov nemálo zaslúžil Ladislav Gresnárik zo Šale.
Skutočný začiatok rozvoja poľovníckej kynológie na Slovensku sa datuje od roku 1928, keď sa začali usporadúvať aj prvé skúšky stavačov (Nové Zámky). Bolo to zásluhou Josefa Kadleca, prednostu železničnej stanice v Nových Zámkoch, ktorý bol aj zakladateľom tamojšieho Loveckého a kynologického spolku. Práve jeho pričinením sa každoročne konali skúšky stavačov, v tých časoch jediné na Slovensku. J. Kadlec sa stal aj prvým kynologickým referentom pre Slovensko a v tejto funkcii pracoval až do odchodu zo Slovenska. Bol aj organizátorom prvých výstav poľovných psov v Nitre, Bratislave a v Trenčianskych Tepliciach. J. Kadlec bol prvým kvalifikovaným rozhodcom na Slovensku a jeho odbornosť uznávali aj v zahraničí. Za zásluhy o rozvoj slovenskej kynológie a na uctenie jeho pamiatky sa každoročne od roku 1994 usporadúvajú všestranné skúšky stavačov - Memoriál Josefa Kadleca, na ktorom víťaz získava titul Všestranný víťaz SR.
Od roku 1939 bol funkciou kynologického referenta pre Slovenského poverený Koloman Slimák. V roku 1932 v Novom Meste n/Váhom okrem LOS začal pôsobiť aj novo vzniknutý Myslivecký spolok, orientovaný na Zemský odbor ČSMJ. Nový spolok vyvíjal všestrannú činnosť, avšak zásluhou K. Slimáka, ktorý bol jedným z iniciátorov jeho založenia, prosperoval najmä v kynológii a čoskoro sa zaradil medzi najagilnejšie organizácie na Slovensku. Usporadúval skúšky, výstavy, chovateľské prehliadky a výcvikové kurzy.
Po rozbití ČSR v roku 1939 ostalo Slovensko bez plemennej knihy, ktorá sa viedla v Prahe pre celú ČSR. Hrozilo nebezpečenstvo, že odchovy šteniec zostanú bez rodokmeňov, keďže ich nebolo kde zapísať. Na jeseň roku 1939 sa potom založila Slovenská plemenná kniha psov pre všetky plemená. Touto formou sa viedla až do založenia Spolku chovateľov ušľachtilých psov. Slovenská plemenná kniha sa viedla v Novom Meste n/Váhom až do roku 1960.
Po druhej svetovej vojne sa ako prví na Slovensku začali aktivizovať kynológovia v Novom Meste n/Váhom, ktorí už na jar v roku 1946 usporiadali jarné skúšky stavačov. Na jeseň toho istého roku sa z iniciatívy novomestských kynológov konali jesenné skúšky stavačov po prvý raz ako Memoriál Josefa Kadleca. Podujatie si získalo postupne popularitu a ako vrcholné kynologické podujatie pre stavačov sa od roku 1974 konalo na Slovensku každoročne. Najúspešnejším vodičom v histórii tohto memoriálu je Otto Banás.

Ako prví na Slovensku už v r. 1946 usporiadali kynológovia v Novom Meste n/Váhom aj celoslovenský zvod poľovných psov. V roku 1948 boli novomestskí kynológovia poverení usporiadaním Memoriálu Karla Podhajského - vrcholnej celoštátnej súťaže stavačov v ČSR. Memoriál K. Podhajského sa v ČSR konal už od roku 1932. Slovenskú kynológiu na tomto memoriáli najúspešnejšie reprezentovali naši vodiči v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Z 54 ročníkov tohto memoriálu boli slovenskí kynológovia 12 krát víťazmi.
Najväčšie úspechy dosiahla slovenská poľovnícka kynológia v rokoch 1970 až 1990. zásluhu na tom malo aj kynologické oddelenie SPZ v Bratislave, ktorého vedúcim bol František Siget. Od roku 1990 predsedom kynologickej komisie SPZ je Ing. Š. Štefík, ktorý je aj prezidentom novovzniknutej Slovenskej kynologickej jednoty, zastupujúcej slovenskú kynológiu v Medzinárodnej kynologickej federácii - FCI.
Slovenská poľovnícka kynológia dosiahla nielen predpísané počty jednotlivých plemien, ale aj po stránke pracovného výkonu sa dostala na špičku v strednej Európe. Potvrdzujú to výsledky na medzinárodných porovnávacích skúškach stavačov, na ktorých sme sa pravidelne zúčastňovali a víťazili. Naša kynológia zaznamenala úspechy aj po stránke exteriérovej a plemenitby poľovných psov.
K medzinárodnému úspechu slovenskej kynológie prispeli aj nitrianski kynológovia, ktorí po úspešnom organizovaní deviatich ročníkov národnej výstavy organizujú od roku 1984 každoročne Medzinárodnú výstavu psov všetkých plemien. Organizácia výstavy dosahuje už tradične veľmi dobrú úroveň a slovenská kynológia sa tak dostala do povedomia európskej kynologickej verejnosti.
Na Slovensku sa organizujú tri memoriály ako vrcholové súťaže poľovných psov:
- Memoriál Josefa Kadleca od roku 1946 pre stavače
- Memoriál Františka Sigeta od roku 1988 pre duriče
- Memoriál Andreja Renču od roku 1990 pre slovenské kopovy
Do roku 1992 sa SPZ podieľal aj na organizovaní Memoriálu Karla Podhajského, ktorý sa od roku 1993 organizuje len ako vrcholová medzinárodná súťaž stavačov Českej republiky. Adekvátnou súťažou na Slovensku je Medzinárodná súťaž stavačov o Pohár Kolomana Slimáka od roku 1994.

Historia strelectva

17. února 2009 v 12:48 strelectvo
Založením Loveckého ochranného spolku sa u nás začali organizovať aj strelecké preteky, ktorých sa postupne zúčastňoval čoraz väčší počet strelcov. Spočiatku to boli ešte preteky na živé holuby, potom na sklenené gule plnené perím. Rozvoj brokového strelectva nastal keď sa zvýšila výroba asfaltových terčov, ktoré sa nazývali aj asfaltové holuby. Prvé majstrovstvá sveta v streľbe na tieto terče sa konali v roku 1928 v Luhačoviciach, kde bola postavená prvá 15-vrhačková batéria. Do 2. svetovej vojny sa konalo u nás len 5 pretekov oblastného významu, 2 preteky v rámci Slovenska, 3 preteky celoštátne a 2 preteky medzinárodného charakteru.
V rokoch vojny, t.j. 1938-1945 strelecká činnosť takmer zanikla; uskutočnilo sa len asi 8 pretekov. V rokoch 1947-1948 sa konalo 43 pretekov na okresnej a oblastnej úrovni. Podporovala sa aj výstavba strelníc. Do poľovníckeho strelectva sa zaviedli preteky v streľbe malokalibrovkou, guľovnicou a brokovnicou. Úspechy českých a slovenských strelcov na medzinárodnej úrovni sa v uvedenom období stali takmer samozrejmosťou. Česko-slovenské družstvo v streľbe na asfaltové terče zvíťazilo v roku 1948 vo Vratislavi, v r. 1949 v Jičine a v Bulharsku obsadilo 2. miesto. V období rokov 1948-51 sa na Slovensku uskutočnilo 365 okresných, 101 krajských, 21 celoslovenských a 7 celoštátnych pretekov. Začali sa usporiadavať aj strelecké verejné preteky. V r. 1952 vybojovali naši strelci 1. miesto vo všetkých disciplínach streľby na asfaltové terče na medzinárodných pretekoch v Budapešti. V roku 1958 sa streľba športového charakteru na batérie a skeete natoľko rozvinula, že uvedené disciplíny prevádzal vtedajší Zväzarm, ktorý mal dovtedy vo svojej kompetencii len streľbu guľou. ÚV ČSMS ponechal v streleckej činnosti svojich organizačných zložiek iba guľové disciplíny a pre brokovú streľbu vznikla nová športovo-poľovnícka disciplína - oblúkové strelište. Z kombinácie týchto disciplín ako vrcholovej celoštátnej súťaže vznikol poľovnícky desaťboj. Prvý celoštátny desaťboj sa uskutočnil v Kroměřiži v roku 1957. V roku 1959 sa po prvýkrát usporiadal za veľkej medzinárodnej účasti I. ročník medzinárodných pretekov o Veľkú cenu Brna.
Po roku 1970 nastala na úseku strelectva väčšia spolupráca medzi SPZ a Zväzarm. Spočívala najmä v spoločnom organizovaní postupových pretekoch až po majstrovstvá Slovenska v disciplínach batéria a skeet. Vznikli tréningové strediská mládeže v brokových a guľových disciplínach a písomná dohoda o vzájomnej spolupráci. Vznikli strediská vrcholového športu mládeže.
Jozef Panáček na olympijských hrách v Montreale vybojoval 1. miesto v disciplíne skeet. V roku 1980 na olympijských hrách v Moskve v streľbe na batérií vybojoval 4. miesto J. Hojný a Pulda 4. miesto na skeete. Legendou slovenského strelectva ostane strelec Ing. Miroslav Sivčák zo Žiliny, ktorý náš zväz reprezentoval takmer na všetkých celoštátnych a medzinárodných pretekoch.
Výsledkom uvedenej spolupráce medzi SPZ a Zväzarm bolo, že na Slovensku vyrástli veľmi úspešní pretekári, ktorí reprezentovali SPZ na ME, MS a iných súťažiach. Z nich treba spomenúť najmä J. Sedláka, ktorý v disciplíne skeet bol nielen viacnásobným majstrom SPZ, ale aj víťazom GP Brno, účastníkom MS a ME, akademickým majstrom sveta atď. Andrea Stranovská v disciplíne skeet bola účastníčkou MS, ME, svetových pohárových súťaží a bola juniorskou majsterkou sveta. V disciplíne batéria podobné výsledky dosiahli V. Slamka, J. Čavara, R. Gesc a ďalší. E. Varga bol v roku 1994 juniorským majstrom sveta v batérii. V súťaži družstiev V. Eremiáš ml., R. Vnuk a Š. Zemko na MS juniorov v Barcelone v roku 1993 obsadili 3. miesto.
Na celoštátnych pretekoch, najmä v streľbe guľou, ale aj v pretekoch poľovníckej všestrannosti, v desaťboji, dosahovali naši strelci vždy popredné miesta.
Vzostupný trend trval až do roku 1990, keď sa zrušila "socialistická" súťaž v strelectve. Uznesenie mimoriadneho zjazdu SPZ uložilo usporiadať preteky v rámci zväzu výlučne na zásade dobrovoľnosti. Aj to bol dôvod na úbytok strelcov na všetkých strelniciach. Rapídny pokles účasti strelcov, ale aj počtu verejných súťaží pretekov nastal v rokoch 1991-1992, keď sa zvýšili ceny zbraní a streliva približne o 300%. Pretekárske strelectvo sa tak stalo pre mnohých radových členov SPZ finančne neprístupné. Podporu dostávajú iba špičkoví strelci. Verejné preteky sa stali pre okresné organizácie nerentabilné, účasť strelcov sa znížila o 1 až 2 tretiny. Takisto bol znížený aj rozpočet SPZ pre túto činnosť. Strelecká činnosť sa v poľovníctve v minulosti preferovala a ak sa jej nevenuje patričná pozornosť, prejaví sa to aj v počte úrazov, postrieľanej a nedohľadanej zveri a bude to mať aj ďalšie negatívne dosahy. Aj v budúcnosti si zaslúži väčšiu pozornosť najmä organizovanie kontrolných strelieb pre členov SPZ, ale aj pre praktický výcvik uchádzačov o prvý poľovný lístok, t.j. cvičné streľby.

Mačka divá (Felis silvestris)

16. února 2009 v 15:20 lesná zver

Mačka divá
(Felis silvestris)

Opis: Telo má dlhé až 80 cm, chvost 30 cm a hmotnosť je 3 - 9 kg. Samce sú ťažšie a väčšie. Srsť na chrbáte je sivá až sivohnedá. Nohy a chvost sú pruhované. Spodná strana tele je krémosvetlá. Od mačky domácej sa odlišuje predovšetkým robustnejším telom, väčšou hlavou, kratším a huňatejším chvostom s čiernym koncom, menšími ušnicami, dlhšou srsťou a dlhšími hmatovými fúzmi. Pomerne časté kríženie s mačkou domácou však možno rozlíšiť len podľa lebečných znakov. Náš poddruh mačky divej nie je priamym predkom mačky domácej.


Rozšírenie a biotop:
Z niekdajšieho súvislého areálu ostali dnes v Európe len izolované oblasti výskytu. Pôvodné populácie sa vo väčšej miere zachovali predovšetkým v juhovýchodnej Európe a na Pyrenejskom polostrove, všade inde boli takmer alebo úplne vyhubené. V ČR bola vyhubená pred koncom 19. storočia a ojedinelé zástrely z 20. storočia sú zrejme imigranty. Na Slovensku síce prežila v hojnom počte, ale v ostatnom decéniu jej početnosť výrazne poklesla. Súčasný výskyt v strednej Európe je predovšetkým výsledkom častých znovuosídľovacích akcií. Hoci sa ju v roku 1970 pokúsili reintrodukovať aj na Šumave, v ČR sa v súčasnosti vyskytujú väčšinou len zatúlané jedince z Nemecka a najmä zo Slovenska. Najlepšie existenčné podmienky nachádza divá mačka v listnatých lesoch teplejších polôh, kde v zime nie je vysoká snehová pokrývka.


Biológia:. Divé mačky sa pária koncom zimy za hlasitého mňaukania a vrešťania, ktoré sprevádza boj kocúrov o mačku. Gravidita trvá deväť týždňov, 3 - 5 mláďat sa rodí v apríli až v máji. Oči sa im otvárajú po 10 dňoch, cicajú 4 mesiace a na mäsitú potravu si začínajú zvykať od 6. - 7. týždňa. Matku opúšťajú po pol roku a pohlavne dospievajú koncom prvého roku života. Môžu sa dožiť 12 - 14 rokov. Okrem času párenia a odchovu mačiatok žije mačka divá samotársky. Cez deň sa ukrýva v dutinách stromov, skalnatých trhlinách alebo opustených brlohoch líšok a jazvecov. Tak ako aj iné mačkovité šelmy sa rada slní. Aktívne je za šera a v noci. Má veľmi dobrý zrak a sluch, ale menej dokonalý čuch, ktorý používa predovšetkým pri vnútrodruhovej sociálnej komunikácii. Teritórium veľké niekoľko desiatok hektárov si ozačuje na nápadných miestach trusom, močom a sekrétom medziprstných žliaz pri tzv. brúsení pazúrov.


Potrava:
Divá mačka loví predovšetkým drobné cicavce, ktoré sú rozhodujúcou zložkou jej potravy. Zvyšok tvoria väčšie cicavce do veľkosti zajaca, vtáky do veľkosti bažant, jašterice, obojživelníky a hmyz. Ako všetky šelmy má v prírode významnú funkciu a jej negatívny vplyv na početnosť malej zveri sa už tradične preceňuje.



Legislatívny status:. Divá mačka patrí medzi celoročne chránenú zver a legislatíva ochrany prírody a krajiny ju zaraďuje medzi veľmi ohrozené živočíchy so základnou hodnotu 40 000 Sk.




Čo je to náboj, a ako funguje?

16. února 2009 v 13:22 | riso11 |  strelectvo

Tak v prvom rade je dobré definovať, že čo to náboj vlastne je?
Guľový náboj v zmysle normy je náboj s jednotnou guľovou strelou, ktorý sa používa v zbraniach s drážkovými a zriedkavejšie s hladkými hlavnami. V zmysle Zákona o strelných zbraniach a strelive je náboj - celok určený na vkladanie (nabíjanie) do palnej zbrane, skladajúci sa z nábojnice, zápalky alebo zápalkovej zlože, výmetovej náplne a strely alebo v ktorom výmetová nápln nahrádza nábojnicu (pozri obrázok).

Image

Toto sú definície náboja tak ako ho vo väčšej miere používame, resp. ako ho máte možnosť najčastejšie vidieť. Samozrejme, že nábojov je viacero druhov, avšak na vysvetlenie čo to náboj je nám bohate postačí, takže brokovým nábojom (myslím náboje s hromadnou brokovou strelou), beznábojnicovým nábojom, atď., sa nateraz venovať nebudeme.

Takže, keďže už z obrázku vieme čo je to strela, nábojnica a zápalka tak si vysvetlíme princíp iniciácie(funkčnosti) náboja: po stlačení spúšte dochádza k úderu zápalníka o zápalku náboja, ktorá iniciuje (zapáli) výmetovú nápln (pušný prach) v nábojnici. Horením výmetovej náplne vzniká obrovský tlak plynov, ktorý niekde musí uniknúť! A keďže strela je vložená (zalisovaná) do nábojnice a pred strelou nie je žiadna prekážka (odpor kladie iba vývrt hlavne) logické vyústenie tlaku plynov tlačí na strelu, ktorá je následne doslova cez hlaven vystrelená (pozri animáciu).

Niektorým možno blysla v hlave myšlienka prečo tlak plynov nevyústi cez zápalku? Nevyústi preto lebo zápalka, tak ako dno nábojnice je v momente výstrelu pevne zafixovaná o dno lôžka nábojovej komory, avšak pri nevhodných úpravách zbraní a pri podomácky vyrobených zbraniach je prípustná aj táto možnosť, ale tá už hraničí minimálne so zranením.

Image

Image

Image

Na záver ešte uvediem, že z nábojov sú najčastejšie používané náboje so stredovým zápalom, t.z., kde zápalník udiera centrálne (do stredu) na zápalku na dne nábojnice

Image
a veľmi často sa môžete stretnúť aj s malokalibrovým strelivom (kaliber 22 Long Rifle), kde zápalník udiera excentricky (na okraj) na dno nábojnice - tu funkciu zápalky nahrádza zápalková zlož.
Image

A ešte nejaké pojmy....
Strelivo - je súhrnné označenie nábojov, nábojok a striel do zbraní.
Jednotná strela - teleso určené na zasiahnutie cieľa, ktoré sa po opustení hlavne nerozdelí
Hromadná strela - súbor telies určených na zasiahnutie cieľa, ktoré sa po opustení hlavne rozdelia
Výbušná strela - zložená plášťová strela obsahujúca výbušnú zlož, ktorá po zasiahnutí cieľa exploduje.
Priebojná strela - strela, ktorej jadro alebo celá strela je vyhotovená z tvrdého materiálu.

Slovenský hrubosrstý stavač

15. února 2009 v 21:28 poľovnícke psy
Slovenský hrubosrstý stavač

Pôvod: Slovenská republika
Použitie: poľovný pes
Klasifikácia: 7. skupina - stavače, 1. sekcia - kontinentálne stavače, so skúškou


Dátum publikovania platného štandardu:


Celkový vzhľad: stredne silný pes pracovného typu, silnejšej kostry, pritom však ušľachtilých tvarov, sivastej základnej farby, s hrubým osrstením.
Použitie, povaha: spôsobilý pre výkon v poli, v lese i vo vode, najmä však pre prácu po výstrele na stope postrieľanej zveri, jej dohľadanie a prinesenie. Je poslušný a ľahko cvičiteľný.
Hlava: dostatočne dlhá, suchá, bez záhybov kože, veľkosťou primeraná k telu.
Lebka: lebečná časť obdĺžnikového tvaru, nadočnicové oblúky výrazné, čelová brázda viditeľná, na zátylí hmatateľný hrbolček.
Čelový sklon: mierny.
Papuľa: dĺžka približne ako lebečná časť hlavy, dostatočne hlboká i široká, spodná čeľusť pravidelná, pevná, s dobre vyvinutým chrupom, chrbát nosa rovný.
Čucháč: dostatočne veľký, nozdry širšie, tmavej farby.
Pysky: stredne vyvinuté, priliehajúce, tmavého sfarbenia.
Chrup: nožnicový zhryz.
Oči: mandľového tvaru, inteligentného výzoru, jantárovej farby, u šteniec a mladších psov blankytné, očné viečka tmavo sfarbené.

Uši: primerane dlhé, nasadené so širokým úponom nad rovinou oka, zaokrúhlené.
Krk: stredne dlhý, suchý, bez kožných záhybov, dobre osvalený, v kohútiku vysoko nasadený.
Telo
Celkový vzhľad: pes pevnej kostry, vyššej postavy, rovný pevný chrbát s vysoko nasadeným krkom a vyššie nesenou hlavou.
Kohútik: výrazný, dobre nadväzujúci na líniu chrbta.
Chrbát: rovný, dobre osvalený, pevný, stredne dlhý, mierne spáditý.
Zadok: široký, dostatočne dlhý, plynulo nadväzujúci na líniu chrbta; ani prestavaný ani príliš zrazený.
Hrudník: úmerný k stavbe tela, dostatočne dlhý, široký a hlboký, siahajúci po lakťový kĺb, rebrá zaoblené, predhrudie veľmi dobre vyvinuté.
Brucho a slabiny: mierne vtiahnuté.
Chvost: stredne silný, vyššie nasadený, v pokoji nesený zvisle, v pohybe vodorovne, dobre osrstený, srsť však nesmie tvoriť kefku, Skracuje sa o polovicu dĺžky.
Končatiny dobre vyvinuté s rovným postojom pri pohľade zo strany i spredu.
Rameno: dobre osvalené, lopatka je šikmo položená, pevne upnutá k hrudníku, uhol medzi ramennou kosťou a lopatkou tvorí 110°. Uhol medzi ramennou kosťou a predlaktím tvorí 135°.
Predlaktie: suché, dobre osvalené, smeruje kolmo.
Nadprstie: dostatočne silné, pomerne krátke a skoro kolmé.
Labky: dobre klenuté, uzatvorené, zaokrúhlené, pazúry a vankúšiky tmavej farby.
Zadné končatiny: zo strany dobre zauhlené, zozadu rovné.
Stehnáa predkolenie: primerane dlhé, široké a dobre osvalené.
Pätový kĺb: suchý.
Podpätie: takmer kolmé.
Labka: dobre klenutá, uzatvorená, zaokrúhlená, vankúšiky a pazúry tmavej farby.
Chôdza: vyrovnaná, živá, pri hľadaní sa pohybuje väčšinou cvalom.
Osrstenie
Srsť: hrubá, skladá sa z podsady a pesíkov, podsada je krátka, jemná a hustá, v lete sa zvyčajne stráca, pesíky sú asi 4 cm dlhé, tvrdé, rovné, priliehajúce k telu.
Osrstenie papule: na spodnej časti papule a pyskoch je srsť dlhšia a mäkšia, vytvára tzv. fúz. Na obočí je výrazná a smeruje šikmo nahor. Čelo, temeno a líca pokrýva krátka, hrubá srsť, ucho krátka a mäkšia srsť.
Farba: základná je sivastá, svetlejšieho alebo tmavšieho odtieňa, bez bielych znakov alebo s bielymi znakmi na končatinách alebo predhrudí. Okrem toho je prípustné sivasté sfarbenie s väčšími alebo menšími bielymi fľakmi alebo striekaním po tele, tzv. beloš.
Koža: stredne tlstá, pružná, bez záhybov, sivastej farby.
Veľkosť: výška v kohútiku psa 62 až 68 cm, suky 57 až 64 cm.
Tvar: pomer dĺžky trupu k výške v kohútiku má byť pri psovi 10:9, pri suke môže byť až 10:8.
Chyby
Hrubé chyby: vyššia alebo nižšia postava ako predpisuje štandard, príliš svetlá farba prechádzajúca do belavej, ťažkopádna, neušľachtilá postava, veľká ťažká hlava, prehnutý chrbát, príliš dlhé a mäsité uši, dlhá, hodvábna srsť, krátke osrstenie bez fúzu, nepravidelné postoje končatín.
Vylučujúce chyby: iná základná farba ako sivastá, predhryz, podhryz, entropium, ektropium, monorchid, kryptorchid.
Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.